Japonská ostružina

Osrtužina japonská- Inác nazývana aj Japonská černica, alebo Japonská vinná osrtužina je popínavý, opadavý, samoopelivý ker. Japonské černice patria k najlahodnejším zo všetkých plodov. Najlepšie je konzumovať ich čerstvé, aj keď nejakú chvíľu v chladničke vydrží. Obsahujú veľa vitamínu C.

Japonská černica je najlepším druhom početnej skupiny malín a černíc. Táto rastlina je veľmi ozdobná, pripomína silný černicu pokrytú množstvom drobných chĺpkov. Oproti černiciam nie sú výhony také pichľavé a je možné s nimi ručne manipulovať a zbierať plody. Tie sú síce o niečo menšie ako černice, majú oranžovú až čerešňovú farbu, ale za to sú veľmi chutné. 

V roku 1894 získal tento ostružiník od Kráľovskej záhradníckej spoločnosti v Anglicku osvedčenie prvej triedy. 

Tieto černice sú veľmi hodnotné aj ako ozdoba sladkých a pikantných mís a na priamu konzumáciu. Časť úrody môžeme zmraziť a pridávať do miešaných ovocných kompótov. Zavarenina sa z japonských černíc nepripravuje, zato poskytujú hustý sirup, ktorý je ideálnym doplnkom zmrzliny.

Pestovanie: aj keď sú nenáročné a rastú takmer všade, najväčšie plody získame z výhonov pestovaných v bohatých vlhkých pôdach, obohatených kompostom. Najlepšie porastú vyviazané na drôte. Rastú podobne ako černice. 

Pestovanie vonku je také jednoduché, že je vcelku zbytočné umiestňovať ho do skleníka, s výnimkou prípadov, keď chceme predĺžiť vegetačnú sezónu.

Pestovanie v korenáčoch skracuje dĺžku života a veľmi zmenšuje produkciu, ale môže mať význam pre dosiahnutie úrody o pre okrasné použitie.

Množenie:
Sú to prirodzené druhy a rastú dobre aj zo semien. Koncové výhony môžeme hriežiť koncom leta a začiatkom jesene. Každú jeseň staré vetvy odstránime a vyväzujeme nové. Pri dobrej starostlivosti sa rastlina dožíva dlhého veku. 

S výnimkou vtákov nemá väčších škodcov.

Výsadba: Po celý rok, pokiaľ zem nie je zamrznutá 

Stanovisko: Slnko až polotieň

Kvitnutie: Máj - Jún

Zber: Júl - Sep

Mrazuvzdornosť: -28 °C