Paradajky

Rajčiak jedlý (Solanum lycopersicum) je druh z čeľade ľuľkovité (Solanaceae), čím je príbuzná s takými rastlinami, ako je zemiak, mandragora alebo petúnia. Botanické názvy a synonymá, ktoré sa používali v minulosti sú najmä Lycopersicon esculentum, Solanum esculentum alebo Lycopersicon lycopersicum

Názov tejto rastliny sa vyvíjal a jeho súčasná medzinárodná podoba – tomato – sa zaužíval až v 19. storočí. Medzinárodný názov pochádza z jazyka Aztékov, kde sa táto rastlina nazývala xitomatl.

Výsev: Sejeme marec-april do kochlíkov-truhlíkov (nie velmi na husto cca 9-16ks na 10x10cm) hĺbka siatia je 0,3 - 0,5 cm. Budú potrebovať hlavne dostatok svetla, aby sa velmi nevytiahli lebo budú stonky slabé. Ked sú rastliny vysoké približne 10-15 cm tak ich pikirujeme (presadzame-jednotime) do kelímkov kde budú pripravené na vysadenie do záhrady keď už nebudú hroziť prízemné mrazy. Pikírovaním môžeme kľudne upraviť príliš vytiahnuté paradajky a to tak, že ich presadíme hlbšie-nižšie do kelímka a stonka môže byt kľudne celá v zemi lebo z nej vyrastú (vyrašia) daľšie koreňe. Alebo si ich necháme naklíčiť na vate a po vyklíčení (2-8 dni) sadíme do kelímkov po jednom. Ideálna teplota je 21-26 stupňov. Pri paradajkách sa báť nemusíte... kedže ešte pri 10-20 stupnoch klíči celkom dobre len o nieco dlhšie a pomalšie. Počas klíčenia udržujte substrát so semienkami stále vlhký! 

Výsadba: Do záhonov sadíme priesady keď už nehrozia prízemné mrazy (oficiálne 15. máj, ale záleži to hlavne od lokality a nadmorskej výšky) v spone min 60 x 60 cm. Vyžadujú humóznu pôdu, plne slnko a môzu sa sadit aj v skleníkoch kde sú chránené pred dažďom (znižuje sa tak šanca, ze by ich napadla pleseň), predĺži sa vegetačná doba a budú tak rodit aj o niečo dlhšie, a úroda začne o niečo skorej.

Pozor: tyčkové paradajky potrebujú oporu, alebo vyviazať. Je dôležité ich regulovat pri 1,5m a to jednoducho tak, ze vylomíte-zaštipnete, alebo odstrihnete vrcholec kedže paradajka je schopná veľmi ľahko zafarbiť prsty. Robíme to tak preto, lebo niektoré odrody su schopné narásť kľudne aj 3 a viac metrov. Samozrejme vylamujeme zálistky ((nie všetky) (mladé výhonky z pomedzi listu a stonky)) ktoré nemajú kvetné puky aby nám šla všetka sila do kvetov a plodov miesto do rastu rastliny a taktiež aby nebola až taká hustá, čím sa znižuje šanca na plesňove choroby.

Semenárenie: Na semená vyberáme paradajky, ktoré dozrievajú ako prvé (čím sa podieľame na vytváraní dalšćh generacií paradajok ktoré by mali byť o niečo skoršie), sú najkrajšie, najzdravšie, najsilnejšie a najchutnejšie ((v neposlednom rade ide aj o velkosť plodu) keďže si ponechávajú svoje vlastnosti). Necháme ich poriadne dozrieť až prezriet, pokiaľ nebudú makké a ľahko odtrhnuteľné z rastliny. Keď máme vybrané paradajky na semeno, tak ich buď ´vyžmýkame´ alebo jednoducho oddelíme semená od plodu a vložíme ich do skleneného pohára kde nalejeme vodu probližne do tretiny až polovici. Necháme pár dní odstáť (3-5) až kým sa neoddelí ten slizký obal od semena (možete to behom tých pár dní vyskúšať prstom) a je dosť pravdepodobné, že sa na povrchu objavý pleseň ale z toho si nič nerobte, je to úplne bežné... :) semienka budú usadene na spodku pohára a keď sa obal oddelí od semienka, tak je to priprave na premytie... Premyté semienka necháme poriadne preschnúť napriklad na kávovom filtry. Semienka nezabudneme označit (Druh, odroda, rok alebo aj prípadne nejaké vlastnosti danej odrody alebo množstvo). Uskladníme najlepsie vo vzduchotesne uzavretom zaváraninovom pohári, v chlade suchu a tme! Takto semienka vydrzia najdlhšie (v mínusových teplotách sú semienka schopné vydržať až niekoľko desaťročí!!) Semená paradajky majú dlhú životnosť a pri bežných podmienkach sú schopné zachovať si klíčivost kľudne aj 5 rokov.